|
|
Kompetencie učiteľa dejepisu
Na konferencii Profil absolventa odboru
história. Kurikulárne programy a pripravenosť absolventov odboru história na
prax, ktorá sa konala 21. – 23. novembra 2012 v Prešove sa diskutovalo o
kompetenciách absolventov v odbore história a v príbuzných vedných odboroch,
t.j. o schopnostiach a zručnostiach, ktoré by mal absolvent odboru história
zvládnuť, aby mohol kvalifikovane pôsobiť v rôznych oblastiach, na ktoré je
zamerané štúdium, teda aké kompetencie by mal mať budúci vedecký pracovník,
archivár, múzejník.
Uverejňujeme kompetencie, ktoré by mal mať budúci
učiteľ dejepisu tak, ako ich spracoval popredný slovenský didaktik histórie,
PaedDr. Viliam Kratochvíl, CSc.
Materiál je členom SHS i širšej obci záujemcov
uverejnený na diskusiu. Očakávame, že sa k týmto otázkam vyjadria všetci,
ktorých sa to týka, predovšetkým čakáme na reakcie učiteľov z praxe, metodikov,
didaktikov, ale aj všetkých ostatných, ktorým leží na srdci kvalitná príprava
budúcich učiteľov dejepisu.
Absolventi histórie v učiteľskom štúdiu
- disponujú štruktúrovanými základnými
historickými znalosťami z historických období, ktoré zahrňujú aspekty
národných, regionálnych a svetových dejín(1),
- sú schopní neustále doplňovať svoje
znalosti, ktoré získali v priebehu štúdia tak, aby zodpovedali úrovni
vedeckého poznania v odbore histórie a didaktiky dejepisu,
- ovládajú metódy a pracovné techniky v odbore
história,
- ovládajú prístup k primárnym a sekundárnym
prameňom, ovládajú kritickú analýzu nielen historických písomných,
obrazových, hmotných a grafických prameňov, ale aj výsledkov historického a
pedagogického výsumu, súčasne dokážu tento výskum sprostredkúvať.
- sú schopní pri kladení otázok v odbore
história i v dejepise dôjsť k racionálnemu úsudku,
- sprostredkúvajú neustále súčasnosť, ktorá je
poznačená minulosťou, teda v zmysle neustáleho rozvíjania a nadobúdania
žitého prítomného vzťahu k minulosti (historické vedomie, historická
kultúra)
- disponujú znalosťami z didaktiky dejepisu,
na ktoré je možné ďalej nadväzovať a ktoré im umožnia koncipovať proces
výučby a učenia so zameraním na žiaka a žiakov motivovať pre predmet,
- realizujú diagnostiku, vedecké
odborno-didaktické analýzy, plánovanie, učebné metódy, učebné figúry,
evalváciu a reflexiu procesu sprostredkovania znalostí a spôsobilostí v
škole v rámci predmetu dejepis,
- disponujú reflektovanými skúsenosťami v
oblastiach plánovania a realizácie výučby dejepisu zameraného na rozvoj
kompetencií a poznajú zásady diagnostikovania výkonu a jeho posudzovanie v
predmete.
Dušan Kováč
Predseda SHS pri SAV
Poznámky:
(1) Pre možnú komparáciu uvádzam návrh obsahu
štúdia učiteľstva pre 2. stupeň základných škôl na nemeckých univerzitách. Tento
návrh vychádza z rozhodnutia ministrov pre vedu, kultúru a školstvo zo 16. 12.
2004 a z Quedlinburgského rozhodnutia z 2. 6. 2005.
Metódy a teória historickej vedy: Náuka o prameňoch a kritika prameňov,
objektivita a nestrannosť, periodizácia, dejiny historickej vedy.
Starovek: grécke mestské štáty, helenistické monarchie, svetová ríša -
Rím, neskorá antika, základné pramene staroveku.
Stredovek: sociálne formy a formy hospodárstva, formy vlády, náboženstvo
a kultúry, prežívanie antiky v stredoveku, štát a cirkev, vojna, konflikt, mier.
Raný novovek: ústava starej ríše, expanzia Európy, reformácia a
konfesionalizácia, formovanie Európy: dejiny vývoja ducha a sociálne dejiny
osvietenstva v Európe, dejiny štátnych foriem v Európe, vznik USA, Francúzska
revolúcia, diskurz o politickej participácii.
Novšie a najnovšie dejiny (19./20. storočie): nové usporiadanie Európy,
dejiny politických hnutí v Európe, hospodársky vývoj a jeho následky,
imperializmus a boj za nezávislosť v kolóniách. Európa medzi svetovými vojnami,
fašizmus a národný socializmus, európska integrácia, dejiny obidvoch nemeckých
štátov v 20. storočí, ruské dejiny a dejiny USA v 20. storočí, atómová hrozba a
studená vojna, fenomény globalizácie v 20. storočí.
Témy, ktoré presahujú jednotlivé obdobia: mocenské štruktúry a politická
účasť, štruktúra sociálneho systému, štát, cirkev a náboženstvo, právo ako
faktor spoločenského poriadku, vzdelanie ako spoločenský zdroj, hospodárske
zmeny a technický pokrok, zmeny vo vzťahoch pohlaví,
expanzia ako európsko-svetovo historická súvislosť.
Didaktika dejepisu: centrálne historicko-didaktické kategórie a koncepty,
zásady a metódy výskumu, kognitívna, sociálna, estetická a emocionálna dimenzia
podpory historického vedomia a uvážené zaobchádzanie s historickou kultúrou,
kurikula, učebné plány a modely kompetencií, na kompetencie zamerané
usporiadanie výučby histórie a učenie dejepisu, inštitúcie a formy historickej
kultúry, plánovanie výučby dejepisu a reflexia prvých skúseností z realizácie
výučby.
Tento obsah štúdia sa doplňuje v učiteľstve pre gymnáziá a stredné školy o
metódy a zásady historického výskumu, o teórie historickej pamäti a najmä o
pochopenie kontinuity a diskontinuity nastolených problémov v porovnaní so
svetom a v porovnaní jednotlivých historických období.
|
